Každý druh závislosti sa skôr či neskôr stáva pre rodinu unavujúcou a nekonečne trvajúcou záťažou. Situácia v rodine je prerastená strachom, hnevom, bolesťou, rozhorčením či klamstvom. Prebehne niekoľko rokov, kým si rodina uvedomí, že hlavným problémom je závislosť jedného z členov rodiny. V súvislosti s komplexným riešením problému zameraného na závislosť, stretávame sa s pojmom spoluzávislosť. Závislosť jedného člena rodiny postihuje celú rodinu, všetkých jej členov. Nikto z nich si neuvedomuje, ako sa mení aj ich správanie, správanie celej rodiny, spôsoby vzájomnej komunikácie a ich postoje k jednotlivcovi postihnutom závislosťou.
Spoluzávislosť sa týka osôb, ktoré sú určitým spôsobom spojené s osobami trpiacimi závislosťou. Jedná sa o špecifickú spoluúčasť na závislosti osoby emočne blízkej, zahŕňajúc rôzne dimenzie ich vzájomného psychického či fyzického života.
Medzi najčastejšie prejavy spoluzávislosti patria:
1. Koncentrácia na správanie závislej osoby, obmedzujúc vlastné potreby a hodnoty. 2. Prevzatie a rozvíjanie systému ilúzií a popieranie (racionalizácia, negácia: „on/ona nie je závislý/á“), 3. Prevzatie kontroly nad vzťahom: závislý/á - látka, obmedzujúc zodpovednosť závislého. 4. Poruchy emočného života (emočný chaos, striedanie nálad, depresívne a úzkostné stavy). 5. Poruchy poznávacích činností (strata životného zmyslu a smeru, nerealistické očakávania). 6. Zvyšovanie a rast tolerancie k deštrukcii. 7. Psychosomatické poruchy. 8. Možná vlastná závislosť či duševná prázdnota.
V rámci činností spoluzávislej osoby sa jedná najmä o húževnaté používanie neefektívnych spôsobov vplyvu na správanie sa závislej osoby, alebo vzťahu s ňou. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb -10. Revízia. Duševné poruchy a poruchy správania (2006), spoluzávislosť nie je choroba. Hovorí sa o nej ako o syndróme, ktorý obsahuje súpis vlastností a typov správania spoluzávislej osoby.
AVŠAK spoluzávislosť vyčerpáva a ničí jedinca mnohokrát viac ako samotná závislosť jeho blízku osobu. A to sa stáva dôvodom pre úplné zlyhávanie jednotlivých členov rodiny, následnene rozvratu, či až možného rozpadu rodiny.
Vo všeobecnosti príznaky spoluzávislosti sa vymedzujú na tieto základné oblasti:
Spoluzávislá osoba je presvedčená, že je zodpovedná za uspokojenie potrieb závislého. Nevníma, alebo potláča seba samého. Sebavedomie spoluzávislej osoby je znížené, spojené so stálou snahou kontrolovať pocity, city iných aj seba. Spoluzávislé osoby majú strach v situáciách veľkej intimity, alebo situáciách odlúčenia. Nedokážu určiť hranice blízkosti s druhou osobou. Spoluzávislí udržiavajú dlhodobý vzťah so závislým a prijímajú jeho projekcie, akceptujú ich. Prijímajú jeho racionalizácie, čím mu pomáhajú popierať objektívnu realitu.
Spoluzávislá osoba je aj záchranárom, aj prenasledovateľom sebe blízkej osobe. Je zároveň jednou z obetí patologického vzťahu, ktorý takmer nič nedáva, ale veľa stojí. Ukážkou je napríklad popieranie zjavných problémov súvisiacich s požívaním alkoholu či užívaním psychoaktívnej látky, neschopnosť dodržať určité pravidlá a hranice, odkladanie riešení problému, neustále obviňovania namiesto hľadania riešení, zľahčovanie problému, alebo potreby liečby, tendencia veriť ilúziám.
Comments